O NEXUS prístupe

V bežnej praxi sa stretávame  s tým, že problémy v oblasti životného prostredia, územného rozvoja, výstavby a zmien klímy riešime  sektorovo, prostredníctvom sektorových stratégií, koncepcií a prístupov. Väčšina enviro-klimatických a hospodárskych politík sa však v reálnej praxi stretáva v teréne, na pôde, na konkrétnej parcele. Pozemok poskytuje všetky produkčné, ekosystémové alebo úžitkové vlastnosti súčasne. Preto je dôležité monitorovať ako sa mení využitie pôdy, aký je stav kľúčových ukazovateľov zdravia pôdy a klimatickej stability, ako sa medziročne menia a aké sú ich bilančné dopady. Spoločným menovateľ prechodu na uhlíkovú neutralitu je prechod na udržateľné využívanie prírodných zdrojov, obnova biodiverzity a zabezpečenie udržateľných cyklov, t. j. obehu vody, uhlíka, živín, ako aj udržateľnej a vyváženej transformácie a distribúcie slnečnej energie v krajine. K pôde, jej využívaniu a zmenám jej využitia potrebujeme pristupovať komplexne. Potrebujeme ju vnímať aj v súvislosti s obehom vody, vegetačným krytom, s jej vplyvom na formovaní klímy, s výrobou potravín, v súvislosti s tokmi energie v krajine. Tento komplexný prístup má pomenovanie NEXUS. Je to integrovaný, interdisciplinárny prístup, tiež nazývaný aj holistický prístup. Prejavom jeho uplatňovania je dobrá medzirezortná a odborná spolupráca. NEXUS prístup je potrebné pretaviť do praxe. Osvedčeným nástrojom, ktorý zabezpečuje presadzovanie komplexného prístupu k pôde a vode do praxe je uplatňovanie zásad integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu pri povoľovaní stavieb, pri plánovaní aktivít na miestnej úrovní v krajine, pri zmene využívania pôdy a pozemkov, pri zmene manažmentu dažďových vôd, v monitoringu zložiek životného prostredia.

Komplexná spolupráca expertných tímov, rezortov, súkromného sektora, regiónov, miest a obcí vedie aj k dobrej spolupráci v rámci povodí, ale pri riešení komplexných úloh ako sú potravinová bezpečnosť, redukcia klimatických rizík, rizík povodní a sucha, boj proti dezertifikácii a obnova vodných krajiny, ochrana obnova biodiverzity a ekosystémov krajiny. Komplexná spolupráca pri uplatňovaní prístupu NEXUS vedie aj k dobrej medzinárodnej spolupráci.     

Ochrana a dobrá kvalita pôdy sú predpokladom dlhodobého udržania jej produkčnej kapacity. Kvalitná pôda je výrobným prostriedkom pre potravinársku a nepotravinársku produkciu, ako aj predpoklad udržania mimo-produkčných funkcií pôdy a štruktúr krajiny, vrátane jej biodiverzity. Jedným z dôležitých faktorov ochrany pôdy je aj kontrola agrochemikálií, t.j. hnojív, alebo prípravkov na ochranu rastlín, prípadne iných látok, ktoré v agrárnom výrobnom procese do pôdy vstupujú. Táto kontrola je prioritne vykonávaná za účelom prevencie pred možným znečistením pôdy, ale aj iných zložiek životného prostredia, kde spolu s monitorovaním spotreby hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, v konfrontácii s kontrolou agrochemických parametrov pôdy, dávajú predpoklad účinnej ochrany pôdy. Potrebné je postupné posilňovanie využívania organických hnojív a k tomu úmerne znižovanie spotreby priemyselných hnojív.

Z tohto pohľadu ku kľúčovým ukazovateľom zdravia pôdy a klimatickej stability patria:

• miera ročnej erózie pôdy (t/ha) a trvalej straty kvalitných pôd (zábery pôd v ha); terajšiu vysokú eróziu a zábery pôdy je potrebne výrazne redukovať, dnes v niektorých úsekoch krajiny dosahuje erózia až 20 t pôdy z hektára územia (čo je v rámci nášho zákona zatiaľ tolerovaný odnos), pôdoochranné postupy majú tento objem postupne znížiť na úroveň okolo dvoch ton straty pôdy z hektára pôdy za rok, ako navrhuje EÚ
• agrochemické parametre pôdy, ktoré zisťujeme prostredníctvom monitorovania stavu pôdnej reakcie, obsahu fosforu, draslíka, horčíka a vápnika, prípadne aj iných živín. Dané sledované agrochemické parametre pôdy majú priamy súvisiacich s pôdnou úrodnosťou, potravinovou sebestačnosťou, ako aj nutričnou kvalitou dopestovanej produkcie. Na druhej strane významne vplývajú na kvalitu životného prostredia, obzvlášť pôdna reakcia
• podiel plošného vegetačného krytia pôdy počas roka (trvalý porast, krycie plodiny a zeleň, vrátane krajinných prvkov, viacstupňovosť porastu), vegetačný kryt územia je potrebné maximalizovať z dôvodu ochrany pôdy ako aj z dôvodu intenzifikácie procesu fotosyntézy v krajine, čo je priaznivé pre pôdu, produkciu, klímu aj biodiverzitu
• podiel organického materiálu v pôde a jeho medziročné zmeny (podiel organického materiálu by sa mal postupne zvyšovať smerom aspoň k 3 %, ideálne aj viac z objemovej hmotnosti pôdy; dnes je miera organického materiálu v pôde nízka, na ornej pôde v priemere len okolo 1,5-2,0 % organického materiálu)
• vodozádržná kapacita pôdy a štruktúry krajiny na zadržanie, akumuláciu a vsiaknutie dažďových vôd (v bežnej praxi táto vodozádržná kapacita územia sa každoročne znižuje; regulačnými opatreniami v oblasti výstavby a obnovy stavieb, lepšími manažmentovými opatreniami – agrotechnickými a lesotechnickými postupmi, ako aj realizáciou adaptačných opatrení je možné zastaviť tento medziročný pokles a následne zvyšovať jednorazovo vodozádržnú kapacitu minimálne o 50 m3 priemerne na každý hektár katastrálneho územia obce, následne ju zvyšovať o ďalších 10 m3 na hektár územia každý ďalší rok

Do zlepšenia týchto kľúčových ukazovateľov (znižovania eróznych procesov, zvyšovania podielu organickej hmoty v pôde,  udržania rovnováhy agrochemických parametrov pôdy, zvyšovania podielu vegetačného krytia pôdy ako aj zvyšovania vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúr krajiny na opakované zadržiavanie a zdržiavanie dažďových vôd) je potrebné zainteresovať všetkých užívateľov pôdy, majiteľov a spolumajiteľov pozemkov tak na poľnohospodárskej pôde, tak v lesoch, ako aj v zastavanom území. Vytvorenie Klimatického fondu pre pôdu, Informačného a monitorovacieho systému Pôda, ako aj certifikačného systému Uhlíková a vodná banka pomôže adresne a finančne efektívne naštartovať zlepšenie týchto ukazovateľov a plnenie domácich a medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany pôdy, vody a klímy na synergickej báze.