O klíme
Klimatický systém Zeme je komplexný globálny systém, ktorý pozostáva z piatich hlavných zložiek: atmosféry, hydrosféry, kryosféry, pedosféry, biosféry a ich vzájomných vzťahov. Voda je spojovacím prvkom piatich hlavných zložiek klimatického systému, medzi ktorými neustále cirkuluje. Uhlík je základným stavebným prvkom živých organizmov a biosféry, rovnako cirkuluje v rámci globálneho obehu uhlíka. Slnečná energia, ktorá sa dostáva do hlavných zložiek klimatického systému Zeme, spolu s gravitáciou sú hnacím motorom meteorologických javov a klimatických procesov. V stabilnom klimatickom systéme prebieha obeh vody, obeh uhlíka, obeh živín, transformácia a distribúcia slnečnej energie v krajine a atmosfére v udržateľných uzatvorených cykloch.
Jednou z najčastejšie diskutovaných tém týchto rokov je zmena klímy, zabezpečenie potravinovej a energetickej bezpečnosti, prevencia konfliktov a hľadanie spôsobov redukcie rizík – povodní, sucha, prehlbovania klimatickej zmeny. Popri množstve kľúčových sociálno-hospodárskych, administratívnych a bezpečnostných systémov (školstvo, zdravotníctvo, dôchodkový systém, pôdohospodárstvo, verejná správa, obrana) do rozvoja vidieka, priemyslu a regiónov citeľne vstupuje požiadavka hospodárskej transformácie na uhlíkovú neutralitu. Cieľ tejto transformácie do roku 2050 je definovaný v Parížskom klimatickom dohovore (z roku 2015), ako aj v Európskej zelenej dohode (z roku 2019). Transformácia na uhlíkovú neutralitu má zabezpečiť bezpečné a udržateľné životné, sociálne a hospodárske prostredie. Cieľom je udržať zvýšenie priemerných globálnych teplôt pod 1,5 st. Celzia, max. 2 st. Celzia v porovnaní s hodnotami s predindustriálneho obdobia. Transformácia na uhlíkovú neutralitu je na jednej strane prechodom na udržateľné potravinové, výrobné a spotrebiteľské systémy, na druhej strane časovým priestorom priemyselnej a technologickej transformácie, celkovej územnej transformácie a adaptácie na zmeny klímy. Tieto transformačné procesy umožnia znižovať uhlíkovú stopu (výroby, priemyslu, dopravy, využívania pôdy) a negatívne zásahy do životného prostredia. Majú tiež podporiť obnovu biodiverzity, ekosystémov krajiny, ekologickej stability, zlepšenie zdravia pôdy, eliminovať rast rizík povodní, sucha a extrémov počasia. Na zabezpečenie tejto zelenej transformácie je prijatých na národnej a medzinárodnej úrovni množstvo záväzkov, stratégií, zákonov a politík.
Človek svojou činnosťou mení pôdu, jej využitie, ovplyvňuje a mení biosféru, mení odtokové pomery, pôdnu biológiu, vegetačný kryt, čím dochádza aj ku zmenám schopnosti krajiny prirodzene sa chladiť vegetáciu a vodou, mení intenzitu a zloženie emisií, ako aj objem prírodných záchytov. Globálna odozva a stabilita klimatického systému, pozostáva z miestnej a regionálnej odozvy a stability prostredia. Neustálymi zmenami prostredia dlhodobo ovplyvňujeme parametre klimatického systému, vplývame na klímu, klíma sa mení. Keď meníme prostredie meníme aj obeh vody, obeh uhlíka, obeh živín, transformáciu a distribúciu slnečnej energie v krajine a atmosfére. Uzatvorené a udržateľné cykly sa otvárajú, dlhodobo a jednostranne. Zvyšuje sa tým nerovnováha a nestabilita klimatického systému Zeme s dôsledkami tak na globálnej, regionálnej, ako aj lokálnej úrovni. Medzinárodné spoločenstvo si uvedomuje globálne aj lokálne dôsledky zmien klímy, preto vyvíja úsilie na elimináciu nepriaznivých trendov, na znižovanie klimatických rizík. V prípade pôdy platí, že každý úsek krajiny svojím dielom, svojou veľkosťou, výmerou sa podieľa na raste stability, alebo raste rizík – povodní a sucha.
Transformácia na uhlíkovú neutralitu znamená, že národné hospodárstvo ako celok má vykázať v roku 2050 tvorbu emisií CO2 (a ekvivalentných plynov) nie vyššiu, ako sú záchyty týchto plynov, najmä CO2. Najväčší priestor pre záchyty CO2 predstavuje sektor využívania pôdy , zmien využívania pôdy a lesníctva (skratka LULUCF). Ide najmä o prirodzené záchyty CO2 prostredníctvom fotosyntézy, ktorá transformuje CO2 do podoby organického uhlíka, či nadzemnej biomasy alebo do podoby pôdneho organického uhlíka. Osobitným a mimoriadne dôležitým príspevkov na zníženie emisií CO2 je ochrana existujúceho uhlíka a organického materiálu v pôde. Táto ochrana má mnoho foriem, je to ochrana pôdy pred vodnou či veternou eróziou, či dezertifikáciou. Je to tiež ochrana pôdy pred pečatením či inými formami degradácie pôdy a zábermi kvalitných pôd. Sú to aj udržateľné agrotechnické postupy a udržateľná starostlivosť o štruktúry krajiny. Pôda a jej udržateľné využívanie sú v tomto ponímaní garantom hospodárskej transformácie na uhlíkovú neutralitu. V sektore LULUCF máme zabezpečiť, ako členský štát EÚ, transformáciu na uhlíkovú neutralitu o 15 rokov skôr, a to už do roku 2035. Jediným dôvodom kvôli ktorému bol stanovený tento ambiciózny plán je ten, že sektor pôdy má najväčší vnútorný potenciál a dynamiku tak na zvýšenie záchytov CO2 ako aj na zníženie emisií CO2. To sa týka aj celého pôdohospodárstva – hospodárskych sektorov na pôde (lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo, krajinné plánovanie a záhradníctvo, sektor využívania pôdy). Pôda a jej udržateľné využívanie sú garantom hospodárskej transformácie na uhlíkovú neutralitu.