O koncepte „Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny“
MPRV SR je gestor ochrany pôdy na Slovensku. Je referenčným rezortom pre problematiku emisií a záchytov CO2 v sektore využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesníctva (sektor LULUCF), ktorý má najväčší potenciál na prírodné záchyty CO2 na pôde a ochranu uhlíka v pôde. Aj preto sa má dosiahnuť uhlíková neutralita v sektore LULUCF už do roku 2035. Súčasne je potrebné v krajine a na pôde zabezpečiť znižovanie rizík povodní a sucha, boj proti dezertifikácii a degradácii pôdy. Potrebné je eliminovať eróziu a pečatenie pôdy, nešetrné zábery pôdy, zlepšovať zdravie pôdy. Plnenie väčšiny enviro-klimatických záväzkov tak súvisí so spôsobom obhospodarovania a využívania pôdy, so stavom krajinnej štruktúry a manažmentom dažďových vôd v krajine. Pôda je kľúčové rozhranie krajiny pedosféry a troposféry (spodnej časti atmosféry), ktoré určuje akým spôsobom je využívaná dažďová voda, ako sa chladí krajina vegetáciou, aké sú odtokové pomery, pôdna biológia a biodiverzita krajiny. Kľúčový je teda vzťah vlastníkov parciel a užívateľov pozemkov k pôde, spôsob ako obhospodarujú pôdu, ako pozemky využívajú, ako ich menia. Každá parcela je malé mikropovodie. Každá parcela a pôda plní súčasne množstvo funkcií súčasne, tak produkčných ako aj mimoprodukčných – ekosystémových. V oblasti produkcie na pôde (poľnohospodárstvo a lesníctvo) a využívania pôdy na výstavbu sú známe hospodárske postupy, výnosy a náklady. Tie isté plochy plnia aj ekosystémové služby a funkcie pre krajinu, klímu a povodie súčasne. V praxi však tieto ekosystémové služby nie sú reálne financované, resp. len v minimálnej miere alebo symbolicky, väčšinou však vôbec. Vlastník parcely alebo užívateľ pôdy nedostával v bežnej praxi systematickú podporu za udržiavanie ani finančnú podporu za obnovu týchto ekosystémových služieb. Na druhej strane sa verejná správa, štáty a medzinárodné spoločenstvá snažia zastaviť úpadok ekosystémov a biodiverzity krajiny, snažia sa zmierniť a v ideálnom prípade zastaviť trend prehlbovania klimatických zmien, ktoré majú celý rad dôsledkov. Za týmto účelom prijímajú štáty a medzinárodné spoločenstvo množstvo dohovorov, politík, zákonov, medzinárodných záväzkov, zavádzajú množstvo monitorovacích systémov. Jedným z nich je systém znižovania emisií a zvyšovania záchytov CO2, za účelom hospodárskej transformácie na uhlíkovú neutralitu.
Na zabezpečenie tejto transformácie v sektore využívania pôdy, zmien využívania pôdy a lesníctva (sektor LULUCF) definovalo MPRV SR na jeseň 2021 komplexné riešenie, ktoré umožní plynulú transformáciu na uhlíkovú neutralitu v sektore LULUCF do roku 2035, ako aj súbežne plynulé plnenie medzinárodných a národných záväzkov v oblasti biodiverzity, adaptácie na zmenu klímy, ochrany pôdy a vodných zdrojov, či transformácie na udržateľné potravinové systémy a pôdohospodárstvo. Komplexné riešené spočíva v tom, že pôdu vnímame nielen ako výrobný prostriedok, ale aj substrát, kľúčovú hornú vrstvu pozemkov, ktorá plní komplexné ekosystémové funkcie spolu so svojim podložím. Pôdu vnímame vo všetkých štruktúrach krajiny, tak v lesoch, tak na poľnohospodárskej pôde, na mimoprodukčných plochách, ale aj pôdu v zastavanom území. Pôda má komplexné funkcie: je priestorom pôdnej biológie, nosičom vegetačného krytu krajiny, je najväčším rezervoárom vody a uhlíka na kontinentoch. Tvorí vrchnú časť parciel a pozemkov. Stav pôdy a štruktúr krajiny ovplyvňuje odtokové pomery jednotlivých častí krajiny (svahov, údolníc, hrebeňov a nížin), či chladenie krajiny vegetáciou. Na pôdu dopadá 100% všetkých zrážok. Pôda a štruktúry krajiny následne zabezpečujú transformáciu dažďových vôd v prospech vsaku, výparu a povrchového odtoku. Úseky krajiny, kde je znížená schopnosť zadržania a zdržania dažďových vôd trpia zníženou schopnosťou obnovovať zásoby podzemných vôd, trpia zvýšenými rizikami povodní, sucha a dezertifikácie. Ak sú však pôda a štruktúry krajiny v dobrom stave, miera rizík je minimálna. Poškodené úseky krajiny môžu byť realizáciou vhodných adaptačných a manažmentových opatrení sanované, ich schopnosť začať dobre hospodáriť s disponibilnými zrážkovými vodami môže byť obnovená. Ekologická stabilita krajiny môže byť zásadne posilnená, erózne riziká znížené na minimum. Ak teda správne obhospodarujeme pôdu, ak udržateľne využívame dažďové vody, ak zabezpečujeme dobrú starostlivosť o štruktúry krajiny a pôdnu biológiu, dokážeme nielen udržať produkčnú kapacitu pôdy, ale ju aj zvyšovať a zvyšovať odolnosť štruktúr krajiny a pôdy čeliť extrémom počasia ako sú sucho, či extrémne úhrny zrážok.
Z tohto pohľadu by sme mali vnímať pôdu ako prirodzenú uhlíkovú a vodnú banku krajiny, ktorá je skutočne akumulátorom vody a uhlíka, je zároveň živým organizmom. Ak hospodárime s touto bankou dobre a zodpovedne, tak táto banka rastie a prosperuje. Ak s ňou nehospodárime dobre, tak zdravie pôdy upadá, znižuje sa aj schopnosť pôdy dobre využívať a zhodnocovať disponibilné dažďové vody, znižuje sa jej produkčná kapacita, rastú riziká erózie pôdy, ako aj erózie, či poškodenia a straty úrody v dôsledku extrémov počasia a ich dôsledkov. Hospodárenie v tejto banke je závisí od hospodárskych postupov a uplatňovaných opatrení zo strany individuálnych užívateľov pôdy, vlastníkov a spoluvlastníkov parciel. Riešenie tak spočíva v širokej participácii miestnych aktérov, ktorí budú ocenení za svoje úsilie v udržateľnom manažmente pôdy a štruktúr krajiny. Štát na tento účel vytvorí potrebný podporný rámec, certifikačný systém Uhlíková a vodná banka, Informačný a monitorovací systém pôda a Klimatický fond pre pôdu.
Koncept „Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny“ vznikol ako transformačný koncept, ktorý umožňuje pochopiť komplexné úlohy pôdy na interdisciplinárnej (holistickej) báze. Tento komplexný prístup (v medzinárodnej vedeckej a inžinierskej komunite nazývaný aj NEXUS) zahŕňa systémy (a ich spojitosti a vzťahy): voda – pôda – rastliny – klíma – potraviny – energie. Všetky tieto systémy sú totiž viazané na pôdu. Na pôde sa deje transformácia a dynamika týchto systémov, tak v rovine produkčnej, ako aj ekosystémovej. Z tohto pohľadu pôdu na kontinentoch môžeme vnímať tak, že každý m2, ár, alebo hektár pôdy poskytuje produkčné, úžitkové a ekosystémové funkcie súčasne. Každý m2 tak má svoj podiel na raste alebo poklese rizík. Zatiaľ čo produkčné a úžitkové funkcie pôdy a pozemkov, na ktorých sa nachádza sú hospodársky známe a spočítateľné, ekosystémové funkcie pôdy sú síce známe, ale doteraz nevstupovali do reálneho účtovníctva – príjmov a výdavkov majiteľov, užívateľov a správcov pozemkov. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa ťažko presadzovali enviro-klimatické zámery, nakoľko v účtovníctve súkromného a verejného sektoru chýbalo reálne hodnotenie a financovanie ekosystémových služieb pôdy a krajiny.
Úpadok ekosystémových služieb pôdy a krajiny vedie k degradácii prírodných zdrojov krajiny, k znižovaniu schopnosti krajiny obnovovať vodné zdroje, chladiť krajinu vegetáciou, vedie k poklesu ekologickej stability. Na udržanie a obnovu ekosystémových služieb pôdy a krajiny potrebujeme tieto ekosystémové služby hodnotiť a reálne financovať. Zdroje financovania týchto ekosystémových služieb sa nachádzajú v záväzkoch firiem investovať do oblasti zelených riešení, v záväzkoch ich transformácie na uhlíkovú neutralitu, záväzkoch prechodu na udržateľné potravinové systémy a obnoviteľné zdroje energie. Pre toto všetko vytvára pôda ideálne podmienky na nasmerovanie investícií a financovania záväzkov zelenej transformácie. Koncept „Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny“ rozširuje štátnu politiku v oblasti ochrany pôdy o nový komponent a to o oblasť hodnotenia a financovania ekosystémových služieb pôdy a krajiny.
Na implementáciu tohto zámeru, rozšírenia štátnej politiky v oblasti ochrany pôdy, boli definované tri realizačné nástroje:
- vytvorenie certifikačného systému Uhlíková a vodná banka
- vytvorenie jednotného Informačného a monitorovacieho systému PÔDA
- etablovanie Klimatického fondu pre pôdu, ako nástroja na systémové zabezpečenie financovania klimatickej akcie na pôde.
MPRV SR od schválenia konceptu „Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny“ (december 2021) začalo s rozpracovaním týchto troch realizačných nástrojov. Za rok 2022 sa podarilo sformulovať tak legislatívny zámer návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu, definovať systémové požiadavky a rámec pre vznik jednotného informačného a monitorovacieho systému Pôda, ako aj etablovať certifikačný systém Uhlíková a vodná banka. Východiská konceptu vychádzajú z viac ako 20 ročných inžinierskych a vedeckých skúseností v sektore pôdohospodárstva, analýzy a hodnotenia komplexných vplyvov využívania pôdy a zmien využívania pôdy na zmeny hydrológie povodí a zmeny klímy. Koncept je tiež plne v súlade so zámerom Európskej územia rozvinúť uhlíkové poľnohospodárstvo ako jeden zo spôsobov zvyšovania záchytov CO2 na pôde a tiež ochrany uhlíka v pôde. Ochrana pôdy, zlepšovanie štruktúry pôdy je prirodzená súčasť a požiadavka novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre roky 2023-27. Navyše Európska komisia pripravuje zákon EÚ o zdraví pôdy, ktorého návrh plánuje publikovať v polovici roka 2023.