O pôde

Pôda predstavuje základný prostriedok na výrobu potravín, rast biomasy a prostredie pre biodiverzitu. Cez pôdu vstupuje do krajiny 100% všetkých dažďových vôd. Kvalita pôdy, stav krajinných štruktúr a spôsob využívania a obhospodarovania pôdy predurčujú mieru efektívneho využívania disponibilných dažďových vôd, mieru a intenzitu povrchového odtoku, mieru výparu vody z krajiny a intenzitu fotosyntézy. Výpar vody z krajiny prostredníctvom evapotranspirácie účinne chladí krajinu, podporuje rast rastlín a viaže CO₂ do pôdy. Pôda spolu s vodou a vegetáciou v udržateľných cykloch obehu vody, uhlíka, živín a tokov slnečnej energie formuje mikroklímu prostredia. Pôda je priestorom pôdnej biológie, je živím organizmom. Je súčasne nosičom trvalého či dočasného vegetačného krytu krajinu, lesnej a nelesnej drevinovej vegetácie, produkčným priestorom rastlinnej a živočíšnej výroby, i lesníctva. Pri manažmente, obhospodarovaní, využívaní pôdy a zmene jej využívania je potrebné udržať tak produkčné, ako aj ekosystémové funkcie pôdy a krajiny. Každý meter štvorcový pôdy, či každý hektár pôdy poskytuje tieto funkcie súčasne. Produkčné funkcie pôdy závisia od udržania ekosystémových funkcií pôdy a štruktúr krajiny.

Pôda je kľúčovým prostredím ktoré prepája pôdohospodárske, klimatické a environmentálne politiky na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dobre vyvážený manažment a využívanie pôdy umožňuje udržať produkčný potenciál pôdy, realizovať udržateľné lesníctvo, zabezpečiť nízku uhlíkovú stopu pôdohospodárstva, udržať organický materiál v pôde, ale aj zabezpečiť rast záchytov CO₂ na pôde. Vyššie využívanie organických hnojív, uplatňovanie princípov a zásad regeneratívneho poľnohospodárstva a zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy a krajiny zohrávajú dôležitú úlohu v ochrane uhlíka v pôde a pri zvýšení záchytov CO₂ na pôde.

Pôda s dobre vyvinutou organickou hmotou funguje ako živý organizmus, ktorý tvorí súvislú vrchnú vrstvu povrchu krajiny. Pôda je prostredím a vstupnou bránou kolobehu vody vo svojich neustálych cykloch. Stav vody v podzemí, pôde, ekosystémoch i v krajine sa odvíja od schopnosti pôdy prijímať dažďovú vodu a táto schopnosť je exaktne merateľná a monitorovateľná objemovo, časovo a priestorovo.

Pôda s hojnosťou organickej hmoty vykazuje vysokú schopnosť dažďovú vodu absorbovať, zdržať, využiť pre potreby života v pôde, rastu úrodnosti pôdy pre bohatú vegetáciu na jej povrchu. Krajina s bohatou vegetáciou má stabilný hydrologický režim. Pedosféra, biosféra, hydrosféra, kryosféra a troposféra sú základné prostredia Zeme spoluvytvárajúce jej klimatický systém. Voda a uhlík medzi nimi obiehajú prostredníctvom vodného cyklu a uhlíkového cyklu v neustálej interakcii. Pôda je nosičom vegetačného krytu územia. Z krajiny s dobrou štruktúrou, členitosťou a zdravou pôdou odtekajú len prebytky vody z nasýteného podložia. Pôda sa kontinuálne podieľa celou svojou plochou a profilom na hydrologickej transformácii dažďových vôd a spolu s podzemnými vodami, pôdnou vodou a vegetáciou napomáhajú bioklimatickému chladeniu krajiny.

Kultúrna krajina môže vykazovať vysokú mieru ekologickej stability, ale rovnako aj nestability a degradácie. Intenzita degradácie sa odvíja aj od schopnosti ekosystémov prijímať dažďovú vodu, ktorá do krajiny vstupuje v nepretržitom kolobehu. Poškodená vodozádržná funkcia pôdy zároveň oslabuje jej úrodnosť a schopnosť vegetácie sekvestrovať CO₂ a uchovávať uhlík v pôde.

Pôda je úložiskom uhlíka, živín, minerálnych látok a vody, ktorých objem a prítomnosť sa činnosťou človeka môže udržiavať, zvyšovať alebo znižovať. Znižovanie obsahu uhlíka, živín a minerálov, alebo stratu pôdy je však možné zastaviť. Pôdu môžeme považovať za uhlíkovú, vodnú, biologickú a klimatickú banku krajiny.

Človek svojou činnosťou zasahuje do uhlíkového a vodného cyklu a tým mení podmienky života a vplýva na zvýšené hromadenie tepla v troposfére. Tepelné ostrovy v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine sú znakom nedostatku pôdnej vody a rýchleho prehrievania krajiny (absencie dostatku vody, vegetácie a zdravia pôdy). 

Slnečná energia sa vo vysušenej krajine s nedostatkom vegetácie dominantne mení na citeľné teplo a len v minimálnej miere na latentné, bezpečné teplo. Oproti krajine s dostatkom vegetácie, vody a zdravej pôdy (mokrade, rybníky, funkčné lesy a zeleň, parky, krajinné prvky a pod.) sa tak uvoľní v rámci tepelných ostrovov troj až štvornásobne viac tepla zo slnečnej energie (o 200 až 300 % viac citeľného tepla) na tej istej plošnej výmere.  Voda pri svojom obehu vo vodnom cykle je hlavným nosičom / transportérom tepla z povrchu krajiny do vyšších vrstiev troposféry. Motorom vodného cyklu je slnečná energie a gravitácia. Chladičom krajiny je funkčná vegetácia, ideálne viacstupňová a lesy, ktoré intenzitu chladenia a výparu regulujú. Vegetácia je regulačným ventilom chladenia krajiny.

Kľúčovým indikátorom pre integrovaný prístup k ochrane pôdy a dosahovanie synergických efektov pri plnení environmentálnych, potravinových a klimatických cieľov je stav vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúry krajiny na opakované zadržiavanie a zdržiavanie dažďových vôd. Sledovanie tohto indikátora nám umožní zistiť, či sa medziročne vodozádržná kapacita pôdy v monitorovanom, sledovanom území zvyšuje alebo znižuje. V bežnej praxi pozorujeme najmä jej sústavné medziročné znižovanie. Z tohto dôvodu, by malo byť verejným záujmom  zastavenie tohto negatívneho trendu, stabilizácia a v neposlednom rade zvýšenie vodozádržnej kapacity pôdy, aby dochádzalo k potrebnej regenerácii úrodnosti pôdy, k obnove ekosystémov krajiny a k znižovaniu rizík povodní a sucha. Strategickým cieľom by malo byť každých 5 rokov zvýšiť vodozádržnú kapacitu pôdy a štruktúr krajiny o minimálne 50 m³ priemerne na hektár pôdy v Európe.

Základné systémové opatrenia, ktorými by sme mohli k tomuto cieľu prispieť sú:

a) zostavovanie plánov integrovaného manažmentu dažďových vôd pre celé katastrálne územia, ako súčasť Plánov integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu obcí a ich katastrálnych území;

b) príprava a realizácia sústavy vodozádržných a ozdravných opatrení v krajine;

c) zavádzanie pôdoochranných opatrení do praxe vo všetkých častiach krajiny;

d) aktualizácia podmienok pri rekonštrukcii a povoľovaní nových stavieb;

e) obmedzovanie spôsobov využívania pôdy a spôsobov obhospodarovania lesov alebo poľnohospodárskej pôdy, pri ktorých dochádza k erózii pôdy, či vysušeniu územia;

f) zvyšovanie podielu trvalého alebo celoročného vegetačného krytu pôdy a krajiny;

g) efektívny informačný systém údajov vrátane evidencie, monitoringu a vyhodnocovania účinnosti ozdravných adaptačných a manažmentových opatrení,

h) monitoring kľúčových ukazovateľov zdravia pôdy a klimatickej stability 

i) podporné a motivačné nástroje,

j) inštitucionálna podpora opatrení,

k) podpora a realizácia relevantného výskum, vývoja vhodných technologických postupov a katalógu opatrení.

Na realizáciu vyššie uvedených opatrení MPRV SR vytvorilo koncept „Pôda – uhlíková a vodná banka krajiny“, ktorým rozširuje politiku ochrany pôdy o oblasť hodnotenia a financovania ekosystémových služieb pôdy a krajiny. Na realizáciu tejto novej štátnej politiky MPRV SR definovalo tri realizačné nástroje:

• certifikačný systém Uhlíková a vodná banka,
• jednotný Informačný a monitorovací systém PÔDA a
• Klimatický fond pre pôdu, ako nový zdroj financovania klimatickej akcie na pôde.

Realizáciou novej štátnej politiky v oblasti ochrany pôdy dokážeme zabezpečiť plnenie medzinárodných enviro-klimatických záväzkov, ako aj plnenie národných záväzkov a politík v oblasti ochrany pôdy, ochrany a obnovy vodných zdrojov, adaptácie na zmeny klímy, ochranu biodiverzity, potravinovej bezpečnosti, OZE a transformácie na uhlíkovú neutralitu.