Zapojenie sa do prípravy a realizácie modelových adaptačných opatrení

Prakticky každý úsek krajiny, každá obec, každý svah, dolina alebo kopec poskytuje množstvo príležitosti pre realizáciu potrebných adaptačných opatrení, ktoré napomôžu znižovaniu rizík povodní a sucha. Zapojte sa do realizácie modelových adaptačných opatrení, ukážte dobrý príklad a riešenia pre Vašu komunitu, farmu, obec a región. Ak máte poľnohospodársku pôdu, kde je potrebné doplniť chýbajúce krajinné prvky, vodozádržné a protierózne opatrenia, aby ste udržali produkčnú kapacitu pôdy a prispeli k znižovaniu rizík povodní a sucha, ste na správnom mieste. Adaptačné opatrenia je možné realizovať rovnako aj v lesoch a rovnako aj v zastavanom území. Ak ste pripravený získať novú skúsenosť a ochotný sa zapojiť do realizácie modelových adaptačných opatrení kontaktujte nás na tejto linke. Viac informácií prinášame ďalej.

Aké modelové opatrenia potrebujeme v krajine ukázať? Sú to napr. zasakávací pás po vrstevnici, hradenie údolníc, hradenie strží, obnova mokrade, realizácia vetrolamu, obnova terás, zmena orientácie honov a zníženie rizík erózie pôdy, vrstevnicové striedanie plodín, odrážky na lesných cestách, hradenie odvodňovacieho kanála, rekultivácia pôdy, vodozádržné a protierózne opatrenia realizované z ornice a pôdy zo záberov pôdy z výstavby na inej lokalite, obnova záplavového územia a ďalšie vodozádržné a protierózne opatrenia, či nové krajinné prvky. Rovnako aj opatrenia popri cestách, chodníkoch alebo na zastavaných plochách najmä za účelom lepšieho využitia dažďových vôd v krajine, ich pozdržania a zdržania, teda opaku masívneho odvádzania dažďových vôd z územia.

V roku 2022 sme zažili veľké sucho, ktoré malo negatívny dopad na poľnohospodársku produkciu, nielen na ornej pôde, ale aj na trvalých trávnych porastoch a v lesoch. Od roku 2023 štartuje nové obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky (na roky 2023-27) s novými pravidlami. Tie umožňujú realizovať a podporujú také poľnohospodárske postupy, ktoré zahŕňajú do podpory v rámci priamych platieb aj nové krajinné prvky a neprodukčné plochy (do 10% výmera z každého hektára), ktoré sú dôležité z hľadiska zachovania ekosystémových funkcií, ku ktorým patrí protierózna ochrana, plochy pre biodiverzitu a zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Návrh a realizácia adaptačných opatrení pre vhodnejšiu štruktúru a členenie krajiny sa riadi troma zásadami:

• potrebné je spomaľovať eróziu pôdy a dažďové vody priečnymi agrotechnickými
  postupmi na poliach a trávnych porastoch (vrstevnicové postupy) a priečnym
  hradením strží, údolníc a erózne rizikových línii a plôch
• prehodnotením manažmentových opatrení je potrebné zastaviť znižovanie
  vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúr krajiny a spolu s realizáciou adaptačných
  opatrení zvyšovať vodozádržnú kapacitu na každom hektári pôdy aspoň o 50 m³ ,
  každých 5 rokov, čím sa bude vodozádržná kapacita krajiny dlhodobo zvyšovať
• z hľadiska zabezpečenia kostry ekologickej stability, podpory obnovy biodiverzity
  a umiestňovania adaptačných opatrení v krajine je vhodné, aby každý hektár pôdy
  obsahoval až do 10% ekostabilizačných plôch pri rešpektovaní dvoch predošlých
  zásad. Ekostabilizačné plochy poskytnú priestor pre vsakovanie dažďových vôd,
  biopásy, protierózne opatrenia, ako aj nové krajinné prvky.

Prakticky najvplyvnejší spôsob ako znížiť riziká povodní a sucha v poľnohospodárskej krajine je analyzovať stav pôdy a štruktúry krajiny, navrhnúť vhodné adaptačné opatrenia v štruktúrach krajiny a prehodnotiť uplatňované pôdohospodárske postupy, najmä orientáciu honov, členenie pôdnych blokov, využívania mechanizácie a formy hnojenia. Na základe návrhu vhodných adaptačných opatrení je potrebné posúdiť ich presnú lokalizáciu, organizačný a stavebno-technický postup ich vyhotovenia. Dobre navrhnuté adaptačné opatrenia je potrebné zrealizovať. O zrealizované adaptačné opatrenia je potrebné sa následne starať, zabezpečiť ich kontrolu a údržbu v potrebnom rozsahu. Ak užívateľ parcely alebo obhospodarovaného pôdneho bloku sa rozhodne  upraviť agrotechnické postupy, bude nové postupy zavádzať postupne podľa sezónnych cyklov produkcie rastlinnej a živočíšnej produkcie na príslušných kultúrnych blokoch obhospodarovaných pozemkov.   

Analýza stavu pôdy a štruktúry krajiny pozostáva z posúdenia:

• stavu štruktúry, dĺžky a orientácie svahov, línie rozvodníc a údolníc,
• spádových plôch – plôch mikropovodí, výškových prevýšení,
• existujúcich krajinných prvkov a členenia krajiny (morfológia krajiny),
• veľkosti a štruktúry obhospodarovaných pôdnych blokov,
• stavu a druhu pôdy, náchylnosti pozemkov na erózne riziká alebo zosuvy. 

Pre návrh adaptačných opatrení  je vhodné postupovať tak, že sa v hodnotenom území identifikujú erózne poškodené alebo rizikové úseky krajiny a súčasne vhodné miesta, profily, línie a plochy, ktoré môžu prirodzene spomaliť povrchové vody sformované z dažďových vôd mimo vodných tokov. Na týchto miestach je potrebné navrhnúť veľkosťou primerané, konštrukčne vhodné typy adaptačných a ekostabilizačných opatrení. Ideálne je ak konštrukčným materiálom budú miestné prírodné materiály – hlina, drevo a kameň. Adaptačné opatrenia je potrebné realizovať postupne od hornej časti svahu, ideálne od rozvodnice, smerom dole, po spádnici. Minimalizujú sa tak riziká ich poškodenia, zabezpečí sa ich stabilita a dlhodobá funkčnosť, pretože každé adaptačné opatrenia plní svoju úlohu pre svoj konkrétny úsek povrchového odtoku (napr. svahu, údolnice), resp. mikropovodia. Nepreberá tak povodňové riziká všetkých vyššie položených plôch. Adaptačnými opatreniami stabilizované úseky krajiny následne merateľne začnú ihneď redukovať riziká povodní a sucha na úsekoch krajiny, svahov či pozemkov, kde boli zrealizované. V praxi potrebujeme tieto modelové adaptačné opatrenia zrealizovať v nových katastrálnych územiach, aby slúžili ako príklady vhodných postupov a riešení, ktorých uplatnenie sa postupne rozšíri do ďalších úsekov krajiny, katastra obce tak, aby prinášali dlhodobý úžitok.      

Pri realizácii modelových adaptačných opatrení je potrebné postupovať tak, že sa navrhujú a realizujú so súhlasom vlastníka parcely, resp. so súhlasom väčšiny podielových spoluvlastníkov parcely. Preto je vhodné, aby sa modelové adaptačné opatrenia realizovali na vlastnícky vysporiadaných plochách, alebo na plochách kde užívateľ pozemkov vie preukázať užívacie vzťahy k pôde a zároveň súhlas vlastníkov či správcu parciel s realizáciou adaptačných opatrení. Pri návrhu adaptačných opatrení je potrebné posúdiť aj ich konečný charakter, pretože viaceré adaptačné opatrenia spadajú pod bežné agrotechnické postupy a protierózne opatrenia, ktoré je možné realizovať aj pri bežnom prenájme poľnohospodárskej pôdy (veľkosť a vnútorné plodinové členenie pôdneho bloku, ponechanie predeľovacích biopásov, realizácia protieróznej medze a jednoduchého zasakávacieho pásu po vrstevnici). Tieto jednoduchšie opatrenia spadajú pod oprávnené plošné opatrenia (ekoschémy, bylinné políčka a priekopy, ktoré významne neobmedzujú poľnohospodársku produkciu) na ktoré sa poskytujú priame platby.      

Realizácia adaptačných opatrení je prospešná pre užívateľa parcely (lepšie udržanie pôdnej vlahy, zlepšenie udržania vody v krajine a obnova podzemných vôd), ale aj pre vlastníka parcely (udržanie produkčnej kapacity pôdy, udržanie hodnoty a bonity pôdy, ochrana pôdy pred degradáciou a eróziou). Je súčasne aj predmetom verejného záujmu pretože znižuje riziká povodní a sucha v spádovom úseku krajiny, povodia, zvyšuje klimatickú odolnosť územia. Realizácie modelových adaptačných opatrení sú dobrým príkladom pre potreby praxe, ktoré napomôžu pochopiť ich význam, náročnosť ich vyhotovenia a prínosy.

V prípade, že máte k dispozícii vhodné plochy na realizáciu modelových adaptačných opatrení a máte záujem o ich realizáciu, aby prinášali dlhodobý úžitok pre Váš pozemok, krajinu, pre les alebo poľnohospodársku produkciu, kontaktujte nás na tejto linke.