O vode
Voda je základná potravina, obnoviteľný prírodný zdroj a nevyhnutná podmienka života, stimulátor chemických a biologických procesov, viaže uhlík do pôdy, spolu s energiou Slnka a CO2 podporuje fotosyntézu, podporuje úrodnosť a intenzitu rastu vegetácie na zemskom povrchu, výparom ochladzuje krajinu odčerpávaním latentného z krajiny do vyšších, chladnejších vrstiev troposféry kde sa kondenzuje z vodných pár do mrakov a pri rosnom bode tvorí dážď. Dážď vracia vodu do krajiny, kde poskytuje všetky úžitky, hydrologickú a klimatizačnú funkciu v neustálom obehu vody prostredníctvom vegetácie, krajiny a riečnej siete. Podmienkou udržania vody v krajine je dostatočná vodozádržná kapacita krajiny na opakované zadržanie a zdržiavanie dažďových vôd pri jej vstupe do krajiny. Zostavovanie plánov integrovaného manažmentu dažďových vôd na úrovni obcí je vhodným a vítaným nástrojom lokálneho plánovania adaptačných a manažmentových opatrení na pôde.
Vplyvom človeka za dlhé desaťročia a storočia sa pretvára pôvodné prírodné prostredie na človekom pretvorené prostredie, kultúrnu krajinu. Kultúrna krajina môže vykazovať vysokú mieru ekologickej stability, ale rovnako aj nestability a degradácie. Degradácia sa prejavuje najzreteľnejšie na stave a strate pôdy a zlej štruktúre krajiny, ktorá nie je schopná dostatočne alebo vôbec udržať a zdržať dažďovú vodu, ktorá do krajiny vstupuje v nepretržitom hydrologickom cykle. Narušená je vtedy dôležitá vodozádržná hydrologická funkcia pôdy a štruktúry krajiny, narúša sa tým a oslabuje súčasne aj klimatizačná funkcia pôdy a vegetácie v krajine. Zodpovednosť za degradáciu pôdy alebo jej prosperitu je adresná, pri určení užívateľov pôdy, vlastníkov alebo spoluvlastníkov parcely či pozemku, kde sa pôda alebo pôdny blok nachádza. Systém verejnej podpory za udržiavanie dobrej kvality pôdy, ocenenia udržiavania mimoprodukčných plôch a ekosystémových funkcií krajiny či sankcionovania za poškodzovanie kvality pôdy a štruktúr krajiny má byť spravodlivý, účinný, adresný a motivačný. Ideálne je ak sa naviaže na užívacie alebo vlastnícke hranice pozemky. Pri poškodení alebo znečistení pôdy, jej úsekov alebo častí má platiť princíp “znečisťovateľ alebo poškodzovateľ platí”. Súčasne má byť ocenená a podporená aktivita aktívneho obhospodarovateľa pôdy, vlastníka alebo užívateľa pozemku pri zachovaní dobrého stavu a štruktúry pôdy, udržiavaní jej dobrej vodozádržnej kapacity, pri udržiavani dobrého rozsahu vegetačného krytu, ktorý zabezpečuje v štruktúrach krajiny potrebné chladenie, tienenie a útočisko pre biodiverzitu.
Otváranie a uzatváranie vodných cyklov v krajine
Otváranie vodných cyklov v krajine sa deje znižovaním vodozádržnej kapacity pôdy pre zdržanie a zadržanie dažďových vôd a znižovaním podielu trvalého alebo celoročného vegetačného krytu krajiny, čím sa znižuje rozsah povrchov v krajine, ktoré sú aktívne chladené vegetáciou v procese fotosyntézy. Otváranie obehu vody v krajine spôsobuje postupné zvyšovanie objemu a rýchlosti odvádzania dažďových vôd z krajiny, ako aj postupné plošné a objemové znižovanie schopnosti chladiť aktívne krajinu a pôdu jej vegetačným krytom. Prehriaty alebo odvodnený povrch a zhutnená pôda súčasne obmedzujú prirodzený, plošný a postupný vsak ďalších dažďových vôd do pôdy a zdržanie dažďových vôd v krajine. Urýchľuje sa pritom oxidácia pôdy. Odvodňovaním krajiny, dagradáciou pôdy alebo jej pečatením znižujeme vodozádržnú kapacitu pôdy a štruktúry krajiny, posilňujeme tak postupný rast povrchového odtoku a vyššiu dotáciu vôd z povodí krajiny, cez riečnu sieť, v prospech oceánov a morí.
Uzatváranie vodných cyklov v krajine je nevyhnutné pre synergické dosahovanie environmentálnych a klimatických cieľov. Podpora vsiaknutia a zdržania dažďa na mieste kde spadne alebo na blízkom mieste prináša mnohonásobný úžitok: redukuje povodňové riziká, riziká sucha a pôdnej erózie, podporuje udržanie pôdnej biologie, chráni uhlík v pôde. Vsiaknutá voda dotuje spodné vody a zásobuje vegetáciu pri jej raste, ktorého súčasťou je chladenie povrchu pôdy a vzduchu v jej okolí a tieni. Uzatváranie obehu vody v krajine podporuje obeh vody v krajine na krátke vzdialenosti (malý obeh vody) pri súčasnom produkčnom úžitku (rast rastlín) a mimoprodukčnom úžitku, ktorým je chladenie pôdy a povrchu krajiny. Dažďová voda tak prináša opakovane mnohonásobne viac úžitku ešte priamo na pôde v krajine, teda ešte pred tým ako sa transformuje do povrchového odtoku v rámci riečnej siete, ktorý je súčasťou veľkého (globálneho) obehu vody. Malý obeh vody je pre krajinu veľmi priaznivý a bezpečný, udržuje pritom aj priaznivú dotáciu dažďových vôd z veľkého vodného cyklu. Dostatočné aktívne chladenie pôdy a krajiny vegetáciou prostredníctvom evapotranspirácie (výpar vody z rastlín) bezpečné odvádza prebytky slnečnej energie z povrchu krajiny do vrchnej vrstvy troposféry, kde ich bezpečne odovzdá v chladnej časti atmosféry za súčasného skondenzovania vodných pár do oblakov, ktoré sa pri dosiahnutí rosného bodu uvoľnia následne na zem vo forme dažďa. Obeh vody je tak uzatvorený, bezpečný a nepretržitý. Prítomnosť oblačnosti v atmosfére prispieva k znižovaniu prehrievania povrchu krajiny priamym slnečným svetlom.
Kľúčový merateľný indikátor ochrany, obnovy a regenerácie pôdy, integrovanej obnovy ekosystémov a znižovania rizík v dobe klimatickej zmeny – vodozádržná kapacity pôdy a štruktúry krajiny
Pre integrovaný prístup k ochrane pôdy musíme zvážiť, ktorý indikátor kvality a stavu pôdy môžeme považovať za kľúčový na hodnotenie stavu pôdy a krajinnej štruktúry natoľko, že nám poskytne rozhodujúce údaje na zlepšenie manažmentu a meranie dosiahnutia takej zmeny, ktorá prinesie synergické efekty aj pre dosahovanie environmentálnych a klimatických cieľov aj v ostatných agendách EÚ. Takýmto kľúčovým indikátorom je stav a aktuálna vodozádržná kapacita pôdy a štruktúry krajiny na opakované zadržiavanie a zdržiavanie dažďových vôd. Tento kľúčový indikátor nám poskytne dôležitú informáciu o tom v akom rozsahu jednotlivé druhy pozemkov a časti katastrálneho územia (zastavaná časť obce, lesy, poľnohospodárska pôda, vodné plochy a riečna sieť, iné plochy) majú zabezpečenú schopnosť udržať a zdržať dažďovú vodu,na jednotlivých parcelách, alebo ako je táto schopnosť oslabená. Pri oslabení tejto schopnosti, zdržať a udržať dažďovú vodu sa navrhnú merateľné ciele na postupné zvýšenie tejto vodozádržnej kapacity v časových horizontoch plánovacích a programovacích cyklov EÚ, na národnej, regionálnej či miestnej úrovni, alebo na úrovni jednotlivých povodí. Informačné systémy verejnej môžu poskytnúť užitočné informácie a monitoring aktivít majúcich dopady na zvyšovanie alebo znižovanie vodozádržnej kapacity pôdy, pozemku, úseku krajiny, alebo celých povodí. Sledovanie tohto indikátora nám umožní zistiť, či sa medziročne vodozádržná kapacita pôdy v monitorovanom, sledovanom území zvyšuje alebo znižuje. V bežnej hospodárskej praxi nastáva jej sústavné medziročné znižovanie, v dlhom časovom rade. Verejným záujmom a cieľom verejných politík má byť zastavenie tohto pokles, udržanie vodozádržnej kapacity pôdy a krajiny, no najmä jej zvýšenie na potrebnú úroveň, aby dochádzalo k potrebnej regenerácii pôdy, obnove ekosystémov krajiny a znižovaniu rizík povodní a sucha.
K ďalším indikátorom, ktoré poskytnú efektívny obraz o zlepšovaní ochrany pôdy a jej manažmente patria: monitoring obsahu uhlíka v pôde, podiel trvalého a celoročného vegetačného krytu krajiny/ pôdy, produkcia citeľného tepla v krajine, zvýšenie zásob podzemných vôd a zvýšenie pôdnej vlahy, podiel území, ktoré majú spracovaný plán manažmentu dažďových vôd, podielu aktívne chladených vertikálnych a zelených plôch v urbanizovanom prostredí, ako aj podiel priepustných a nových vodných plôch v urbanizovanom prostredí, podiel zhutnených a erózne poškodených plôch pôd a krajiny a ich medziročné zmeny.