Využitie „neúžitkov“ v správe SPF pre regeneratívne poľnohospodárstvo – zelené dohody
Jedným z fenoménov poľnohospodárskej krajiny sú tzv. biele plochy. Ide o plochy poľnohospodárskej pôdy ktorá sa nevyužíva, a v dôsledku absencie obhospodarovania prirodzene zarastá. Nejde pritom o malé plochy, ale bilančne významné plochy, ktoré súhrnne na Slovensku presahujú 400 000 ha pôdy. Viac ako 250 000 ha týchto plôch je v správe Slovenského pozemkového fondu. Časť z týchto plôch je prenajatá v rámci existujúcich nájomných zmlúv, väčšia časť nie je prenajatá vôbec. Takto neobhospodarované plochy sú väčšinou aj mimo systému priamych platieb Spoločnej poľnohospodárskej politiky, hoci by nemuseli byť, ak by sa zvolil vhodný spôsob ich udržateľného využívania.
Dôvody zväčšovania biely a pustnúcich plôch sú viaceré, jedno je však isté, že je to problém presahujúci už viac ako dve desaťročia. Nevyužívané plochy sú slangovo pomenované ako „neúžitky“. Pravda je však tak, že sú to mimoriadne dôležité plochy v krajine a pre krajinu poskytujú mnoho úžitkov, najmä ekosystémových služieb a ekostabilizačných prínosov. Na to, aby tieto služby mohli skutočne aj poskytovať je potrebné, aby nad nimi prevzal patronát konkrétny užívateľ pôdy, ktorý sa o ne začne starať primeraným spôsobom. Práve za týmto účelom Slovenský pozemkový fond zavádza nový prístup k využívaniu týchto plôch. Tieto plochy nemusia byť násilne menené na ornú pôdu, ale naopak môžu byť aktívne využívané v režime regeneratívneho poľnohospodárstva. Ide o pasienkárstvo, agrolesníctvo, ako aj bezorbové poľnohospodárske postupy.
Slovenský pozemkový fond môže poskytnúť takúto plochu do zvýhodneného prenájmu s tým, že hlavným účelom využívania takýchto plôch bude realizácia regeneratívneho poľnohospodárstva, realizácia vodozádržných a protieróznych opatrení, ako aj realizácia nových krajinných prvkov. Takto využívané plochy môžu plniť produkčné, ako aj eko-stabilizačné funkcie a ekosystémové služby súčasne. Tieto plochy tak môžu výrazne znižovať riziká povodní a sucha vo svojich úsekoch krajiny, povodí. Takéto plochy spoluvytvárajú kostru klimatickej, hydrologickej a ekologickej stability krajiny, základňu protieróznej ochrany pôd. Užívatelia týchto plôch sa môžu úspešne zapojiť do projektov uhlíkového poľnohospodárstva, miestneho rozvoja a rozvoja vidieka.
Slovenský pozemkový fond (SPF) v úvodnej fáze pripravil vzorovú nájomnú zmluvu pre tento druh plôch, ktoré môžeme pracovné nazývať aj „zelené dohody“ pretože predmet nájmu je pri nich výrazne zameraný na napĺňanie cieľov Európskej zelenej dohody. SPF v úvodnej fáze (začiatok roka 2023) tiež uzatvorí prvé takéto nájomné zmluvy s cieľom odskúšať zámer na pilotných lokalitách. Tretím krokom SPF je zabezpečiť realizáciu niekoľkých modelových adaptačných opatrení v poľnohospodárskej krajine, ktoré by sa mali neskôr širšie uplatniť na pozemkoch, ktoré prenajíma SPF. Účelom iniciatívy SPF je znižovanie vodnej erózie pôdy, posilnenie ekologickej stability územia, ochrana a obnova produkčnej kapacity pôd, či zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy a zlepšovanie štruktúry krajiny.
V prípade záujmu o prenájom nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy v správe SPF na tieto regeneratívne a pôdoochranné poľnohospodárske postupy, podrobnejšie informácie a usmernenia získate na tejto linke. Úspešné príbehy tohto nového prístupu budeme postupne zverejňovať. Žiadateľom o takýto prenájom pritom môže byť nielen poľnohospodár, ale aj obec, komunitné združenie, sociálny podnik, či lesný podnik, alebo rybársky zväz a pod. Ide o to, aby to bol subjekt, ktorý vie deklarovať svoju technickú a personálnu kapacitu zabezpečovať starostlivosť o prenajaté plochy. Pri zvažovaní záujmu o prenájom týchto plôch je dobré sformulovať zámer obhospodarovania týchto plôch, projektový zámer. Bližšia informácia o tom, čo by mal obsahovať takýto zámer a ako štartovať regeneratívne poľnohospodárstvo v krajine je na tejto linke. K dispozícii budú aj informačné dni, stretnutia a poradenstvo.