Národný workshop „Zmena klímy a ako ďalej“
V súlade s akčným plánom sa dňa 17. mája 2023 v Hoteli Yasmin v Košiciach uskutoční Národný workshop „Zmena klímy a ako ďalej“
Viac o workshope na tejto linke
Rokovania súvisiace s riešením klimatickej akcie na pôde agrorezortu pokračujú
Dňa 27. apríla 2023 sa pod vedením štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Martina Kováča uskutočnilo už šieste zasadnutie Riadiaceho výboru pôdohospodárskej znalostnej bázy NEXUS. Táto platforma zoskupujúca odborníkov rezortu pôdohospodárstva je odpoveďou na naliehavú potrebu riešenia klimatickej akcie v kontexte dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody.
MPRV SR, ako gestor rozhodujúcich politík v oblasti využívania poľnohospodárskej pôdy a lesov, si uvedomuje svoju nezastupiteľnú úlohu a zodpovednosť pri napĺňaní cieľov smerujúcich k dosiahnutiu klimatickej stability a uhlíkovej neutrality. Adaptácia rezortu na tieto strategické výzvy sa z pohľadu jeho ďalšieho udržateľného rozvoja ukazuje do budúcnosti ako kľúčová.
Potreba nastavenia optimálnych opatrení smerujúcich k zmierňovaniu nepriaznivých následkov klimatickej zmeny, k znižovaniu emisií skleníkových plynov, k zvyšovaniu sekvestrácie uhlíka, ako aj k podpore udržateľnej energie je zásadným spôsobom reflektovaná aj v strategickom rezortnom dokumente – Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027.
Viac informácií z rokovania na pôde agrorezortu na stránke rezortu
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je v procese implementácie spoločného rámca hodnotenia.
Spoločný rámec hodnotenia (Common Assessment Framework) (ďalej len „model CAF“) je systém komplexného manažérstva kvality vytvorený pre verejnú správu. Model CAF je systém určený pre verejnú správu, aby napomáhal organizáciám verejného sektora zlepšovať ich výkonnosť. Je použiteľný vo všetkých oblastiach verejnej správy a dá sa aplikovať na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Model CAF patrí do skupiny modelov komplexného manažérstva kvality (TQM – Total Quality Management).
Viac v článku na stránke rezortu: link
V Košiciach sa hovorilo o dobrom využití stiahnutej pôdy z lokality strategickej investície
Dňa 25.1.2023 sa v Košiciach v spoločných administratívnych priestoroch spoločností Valaliky Industrial Park a VOLVO CAR SLOVAKIA uskutočnilo v čase od 11:00 hod. do 12:00 hod. širšie pracovné stretnutie za účasti ŠT MPRV SR M. Kováča za účelom prerokovania prístupu k využitiu ornice a zeminy z výstavby závodu a tiež za účelom prerokovania možnosti využitia prvkov modrej a zelenej infraštruktúry pri výstavbe závodu VOLVO a súvisiacej infraštruktúry. Predstavitelia VOLVO predstavili svoj prístup k otázkam ochrany životného prostredia. Zdôraznili, že závod splní vysoké štandardy udržateľnosti, bude využívať uhlíkovo neutrálne zdroje energie, stavebne bude navrhnutý a realizovaný v štandarde LEED GOLD. V rámci skupiny VOLVO bude spĺňať najvyššie environmentálne štandardy. Štátny tajomník M. Kováč predstavil princípy štátnej politiky ochrany pôdy a spoluprácu okresných úradov, Košického samosprávneho kraja a MPRV SR za účelom identifikácie vhodných lokalít a projektov v rádiuse do 35 km od strategickej investície, za účelom jej čo najefektívnejšieho využitia v rámci rôznych sanačných, vodozádržných a protieróznych opatrení, či pre komunitné využitie. V spádovom území bude pracovná skupina v spolupráci s Valaliky Industrial Park (organizácia MH SR) aktívne komunikovať túto tému a vyhľadávať vhodné projekty a opatrenia na využitie zeminy. Ide o veľký objem ornice a kvalitnej zeminy. Za týmto účelom zúčastnené strany vytvoria systém komunikácie a riadenia procesu hľadania nového, dobrého využitia zeminy z lokality kde vyrastie nový priemyselný park.
Soil – natural carbon and water bank of the landscape
24. októbra 2022 sa uskutočnilo on line formou druhé stretnutie Európskeho fóra dotknutých strán European Soil Observatory (EUSO). Fóra, ktoré koordinuje a organizuje Spojené výskumné centrum EÚ (JRC – Joint Research Centre) so sídlom v ISPRA v Taliansku, sa zúčastňujú najvýznamnejší odborníci a inštitúcie na ochranu pôdy. V úvode druhého fóra dňa 24.10.2022 so svojím príspevkom o uhlíkovej a vodnej banke vystúpil štátny tajomník MPRV SR Martin Kováč. V prezentácii predstavil rezortný koncept hodnotenia a financovania ekosystémových služieb pôdy a krajiny, ktorý rozširuje doterajšiu štátnu politiku ochrany pôdy. Koncept je dôležitý aj v kontexte boja proti zmenám klímy, v súvislosti s bojom proti dezertifikácii a obnovou pôdnej biológie. Koncept umožnil vznik národného certifikačného systému Uhlíková a vodná banka vo vlastníctve a správe MPRV SR. Certifikačný systém podporuje nielen prirodzené záchyty CO2 na pôde, ale aj politiku integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu na miestnej úrovni, kedy dáva dôraz na obnovu a zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúr krajiny, na dobré využívanie dažďových vôd.
Prezentácia je k dispozícii na tejto linke – Soil – Natural Carbon and Water Bank of Landscape.
V Prahe sa diskutovalo o Dunajskej spolupráci v oblastí voda a obehové bio-hospodárstvo
V priestoroch Technického centra České akademie věd sa 7.12.2022 uskutočnila medzinárodná konferencia organizovaná iniciatívou BIOEAST pod záštitou Ministerstva zemědělství České republiky. Podnetom k uskutočneniu konferencie bola príprava druhého Dunajského majáku, ktorý spadá pod Misiu EÚ: Ochrana našich oceánov a vôd do roku 2030.
Za hlavný bod programu konferencie možno považovať high-level panelovú diskusiu o potrebách dunajského regiónu. Víziu Slovenskej republiky v rámci tejto problematiky predniesol štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Martin Kováč: „Pri ochrane vnútrozemských vôd je obzvlášť dôležité uvedomiť si kauzálnu súvislosť vo vzťahu medzi pôdou a vodou a zároveň sa sústrediť na kvalitné nastavenie manažmentu pôdy, čo bude mať pozitívny dopad na stav vody v krajine.“
V rámci panelovej diskusie si štátny tajomník Kováč vypočul názory od rezortných kolegov z Česka, Maďarska ako aj od zástupcu Európskej komisie. V ďalšej časti diskusie upriamil pozornosť na dôležitosť vzájomnej koordinácie a spolupráce naprieč krajinami povodia rieky Dunaj. Okrem toho vyjadril záujem pridať sa k iniciatíve pripravovaného dunajského majáku. „Slovenská republika je pripravená zapojiť sa do projektu dunajského majáku. Dunaj je jednou z najdôležitejších európskych riek. Je v záujme nás všetkých, aby sme ho chránili aj pre ďalšie generácie. Sme pripravení poskytnúť naše expertné kapacity v rámci tohto projektu a zároveň uvítame možnosť učiť sa od expertov našich partnerov z dunajského regiónu“, dodal štátny tajomník Kováč.
Článok je prevzatý zo stránky MPRV SR.
Investičný dlh realizácie vodozádržných opatrení v lesoch dosahuje milióny eur
Najvyššia potreba dofinancovania je v rámci budovania objektov na odvodnenie lesných ciest, respektíve rekonštrukcie existujúcich vodozádržných zariadení, v rámci hradenia bystrín a strží, či rekultivácie starých zvážnic a starých, nevyužívaných lesných ciest.
Ročne odtečie len lesnými cestami okolo 100 miliónov kubických metrov vody, čo je približne tretina obsahu vodnej nádrže Liptovská Mara.
Výzvou s celospoločenským dosahom je systémové riešenie nielen protipovodňovej ochrany, ale aj prevencie sucha. V lesnom hospodárstve treba zvyšovať vodozádržnú funkciu lesa a akumuláciu vody v lesnej krajine. Aj kvôli zdraviu stromov a lesného porastu.
Potreba dofinancovania vodozádržných opatrení v lesnom hospodárstve je obrovská, pričom investičný dlh dosahuje veľké sumy.
Vyplýva to zo Správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2021 z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zelená správa je dostupná na tejto linke https://www.mpsr.sk/lesne-hospodarstvo/123
Agrorezort pritom tvrdí, že si závažnosť problematiky uvedomuje. Napríklad v lete 2022 avizoval, že nepodceňuje otázku sucha a aktívne sa venuje agende ochrany pôdy, pričom navrhuje zásadné riešenia na boj proti suchu a zlepšenia zadržiavania vody v krajine. Zorganizoval sériu dialógov o vode a pôde.
Vodozádržné opatrenia či mikrozávlahové technológie? Agrorezort predstavil svoju víziu do roku 2035
Odhadované náklady na jednotlivé opatrenia, ktoré by ministerstvo chcelo realizovať najneskôr do roku 2035, sa pohybujú v stovkách miliónov eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR chce do niekoľkých rokov posilniť a zefektívniť úlohu vodozádržných opatrení, prírode blízkych riešení a agrolesníckych postupov v rámci rozvoja poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka na Slovensku. Vyplýva to z dokumentu „Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“. Materiál prerokovala a schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 22.12.2021. Linka na materiál https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26781/1
V podmienkach SR definujeme päť základných a kľúčových aspektov determinujúcich ďalší
rozvoj agropotravinárskeho sektora:
- Fragmentácia až znefunkčnenie podnikateľskej štruktúry v prvovýrobe a spracovaní, absencia
synergického efektu a konkurencieschopnosti, dôsledkom čoho je uvoľnenie domáceho trhového
priestoru so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi vrátane straty potravinovej sebestačnosti,
zníženia zamestnanosti a utlmenia rozvoja regiónov. - Nepripravenosť na prechod spoločnosti od fosílnej k zelenej ekonomike a bioekonomike ako
problém spojený s dlhodobou udržateľnosťou a schopnosťou rozvoja v oblastiach manažmentu
pôdy a vody, rastlinnej a živočíšnej výroby, produkcii potravín, manažmentu lesov, spracovania
dreva a rastlinnej biomasy. - Zotrvačnosť, nízka produktivita a efektívnosť, nevyužívanie moderných technológií
a inovatívnych riešení, nedostatočná aplikácia vedecko-výskumných poznatkov do praxe. - Nevyhnutnosť štrukturálnej zmeny pôdohospodárskeho sektora na odvetvie s vyššou pridanou
hodnotou na základe využitia potenciálu vedecko-výskumnej základne za efektívnej podpory
nástrojov verejného dialógu a cielených finančných nástrojov. - Nerovnovážne podpory v rámci poľnohospodárstva a potravinárstva, nedostatočné investície do
inovácií a modernizácie potravinárskeho priemyslu, nedostatočný investičný kapitál
potravinárskeho priemyslu spôsobený dominantným postavením obchodu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.
Z tejto vízie vychádza strategický cieľ predloženého dokumentu:
Zvýšenie konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu slovenských poľnohospodárov,
potravinárov a lesníkov zvýšením kvality primárnej produkcie, stupňa jej spracovania, inovácií
a pridanej hodnoty odvetvovo špecifických produktov pri zohľadnení udržateľnosti
a starostlivosti o životné prostredie a klímu.
Strategický cieľ bude realizovaný prostredníctvom 5 hlavných cieľov, korešpondujúcich
s identifikovanými problémami rezortu pôdohospodárstva uvedenými vyššie:
- Štrukturálna zmena rezortu pôdohospodárstva zvýšením produktivity a efektívnosti primárnej
produkcie a jej stupňa spracovania využitím moderných technológií a inovačných riešení
založených na využití výsledkov vedy a výskumu; - Vytvorenie komplexných produktových línií pre rozvoj inovačných kapacít integrujúcich
prvovýrobu a spracovateľské odvetvia schopné zvyšovať miestnu pridanú hodnotu; - Zefektívnenie prenosu poznatkov a inovácií v línii výskum – vzdelávanie – aplikácia integráciou
výskumných a vzdelávacích kapacít a podnikateľskej praxe; - Implementácia nových postupov vedúcich k udržateľnému hospodáreniu na pôde, biodiverzite,
ochrane životného prostredia, mitigácii a adaptácii na zmenu klímy a k produkcii bezpečných
potravín na lokálnej úrovni; - Zastavenie a otočenie vývoja zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska zlepšením zhodnotenia
domácej poľnohospodárskej produkcie, zvýšením výroby výrobkov s vyššou pridanou hodnotou
a lepším manažmentom odbytu domácich potravín na domácom trhu. Rovnako aj v lesnícko –
drevárskom sektore.
Nový klimatický fond by mal hospodáriť s desiatkami miliónov eur ročne.
Peniaze z nového štátneho fondu majú tiecť aj do podpory vodozádržných opatrení. Agrorezort predstavil víziu, ako by to malo vyzerať.
Základnou kostrou a úlohou financovania do roku 2035 zo strany Klimatického fondu pre pôdu má byť súhrnné zvýšenie vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúr krajiny minimálne o 240 miliónov metrov kubických na opakované zadržiavanie dažďových vôd počas roka.
Fond má pritom hospodáriť s desiatkami miliónov eur ročne. Realizácia systému by sa mala rozbehnúť už v priebehu budúceho roka. Do roku 2027 je rozdelená na niekoľko etáp
Vyplýva to z legislatívneho zámeru k návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu, ktorý dnes (11. augusta) predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do medzirezortného pripomienkového konania. Pripomienky k zámeru, ktorý si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazu na konci článku, je možné zasielať najneskôr do 2. septembra.
Legislatívny zámer, ktorý predložil Vlčanov rezort, sa týka prípravy návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu. Ten má upravovať právne vzťahy v oblasti podpory ochrany a kvality pôdy prostredníctvom Klimatického fondu pre pôdu, jednotného informačného a monitorovacieho systému PÔDA a certifikačného systému Uhlíková a vodná banka. Dôležitou súčasťou má byť podpora vodozádržných opatrení.