Vodozádržné opatrenia či mikrozávlahové technológie? Agrorezort predstavil svoju víziu do roku 2035

Odhadované náklady na jednotlivé opatrenia, ktoré by ministerstvo chcelo realizovať najneskôr do roku 2035, sa pohybujú v stovkách miliónov eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR chce do niekoľkých rokov posilniť a zefektívniť úlohu vodozádržných opatrení, prírode blízkych riešení a agrolesníckych postupov v rámci rozvoja poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka na Slovensku. Vyplýva to z dokumentu „Vízia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035“. Materiál prerokovala a schválila vláda SR na svojom zasadnutí dňa 22.12.2021. Linka na materiál https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26781/1

V podmienkach SR definujeme päť základných a kľúčových aspektov determinujúcich ďalší
rozvoj agropotravinárskeho sektora:

1. Fragmentácia až znefunkčnenie podnikateľskej štruktúry v prvovýrobe a spracovaní, absencia
   synergického efektu a konkurencieschopnosti, dôsledkom čoho je uvoľnenie domáceho trhového
   priestoru so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi vrátane straty potravinovej sebestačnosti,
   zníženia zamestnanosti a utlmenia rozvoja regiónov.
2. Nepripravenosť na prechod spoločnosti od fosílnej k zelenej ekonomike a bioekonomike ako
   problém spojený s dlhodobou udržateľnosťou a schopnosťou rozvoja v oblastiach manažmentu
   pôdy a vody, rastlinnej a živočíšnej výroby, produkcii potravín, manažmentu lesov, spracovania
   dreva a rastlinnej biomasy.
3. Zotrvačnosť, nízka produktivita a efektívnosť, nevyužívanie moderných technológií
   a inovatívnych riešení, nedostatočná aplikácia vedecko-výskumných poznatkov do praxe.
4. Nevyhnutnosť štrukturálnej zmeny pôdohospodárskeho sektora na odvetvie s vyššou pridanou
   hodnotou na základe využitia potenciálu vedecko-výskumnej základne za efektívnej podpory
   nástrojov verejného dialógu a cielených finančných nástrojov.
5. Nerovnovážne podpory v rámci poľnohospodárstva a potravinárstva, nedostatočné investície do
   inovácií a modernizácie potravinárskeho priemyslu, nedostatočný investičný kapitál
   potravinárskeho priemyslu spôsobený dominantným postavením obchodu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. 

Z tejto vízie vychádza strategický cieľ predloženého dokumentu:
Zvýšenie konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu slovenských poľnohospodárov,
potravinárov a lesníkov zvýšením kvality primárnej produkcie, stupňa jej spracovania, inovácií
a pridanej hodnoty odvetvovo špecifických produktov pri zohľadnení udržateľnosti
a starostlivosti o životné prostredie a klímu.

Strategický cieľ bude realizovaný prostredníctvom 5 hlavných cieľov, korešpondujúcich
s identifikovanými problémami rezortu pôdohospodárstva uvedenými vyššie:

1. Štrukturálna zmena rezortu pôdohospodárstva zvýšením produktivity a efektívnosti primárnej
   produkcie a jej stupňa spracovania využitím moderných technológií a inovačných riešení
   založených na využití výsledkov vedy a výskumu;
2. Vytvorenie komplexných produktových línií pre rozvoj inovačných kapacít integrujúcich
   prvovýrobu a spracovateľské odvetvia schopné zvyšovať miestnu pridanú hodnotu;
3. Zefektívnenie prenosu poznatkov a inovácií v línii výskum – vzdelávanie – aplikácia integráciou
   výskumných a vzdelávacích kapacít a podnikateľskej praxe;
4. Implementácia nových postupov vedúcich k udržateľnému hospodáreniu na pôde, biodiverzite,
   ochrane životného prostredia, mitigácii a adaptácii na zmenu klímy a k produkcii bezpečných
   potravín na lokálnej úrovni;
5. Zastavenie a otočenie vývoja zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska zlepšením zhodnotenia
   domácej poľnohospodárskej produkcie, zvýšením výroby výrobkov s vyššou pridanou hodnotou
   a lepším manažmentom odbytu domácich potravín na domácom trhu. Rovnako aj v lesnícko –
   drevárskom sektore.

---

Nový klimatický fond by mal hospodáriť s desiatkami miliónov eur ročne.

Peniaze z nového štátneho fondu majú tiecť aj do podpory vodozádržných opatrení. Agrorezort predstavil víziu, ako by to malo vyzerať.

Základnou kostrou a úlohou financovania do roku 2035 zo strany Klimatického fondu pre pôdu má byť súhrnné zvýšenie vodozádržnej kapacity pôdy a štruktúr krajiny minimálne o 240 miliónov metrov kubických na opakované zadržiavanie dažďových vôd počas roka.

Fond má pritom hospodáriť s desiatkami miliónov eur ročne. Realizácia systému by sa mala rozbehnúť už v priebehu budúceho roka. Do roku 2027 je rozdelená na niekoľko etáp

Vyplýva to z legislatívneho zámeru k návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu, ktorý dnes (11. augusta) predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do medzirezortného pripomienkového konania. Pripomienky k zámeru, ktorý si môžete stiahnuť prostredníctvom odkazu na konci článku, je možné zasielať najneskôr do 2. septembra.

Legislatívny zámer, ktorý predložil Vlčanov rezort, sa týka prípravy návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu. Ten má upravovať právne vzťahy v oblasti podpory ochrany a kvality pôdy prostredníctvom Klimatického fondu pre pôdu, jednotného informačného a monitorovacieho systému PÔDA a certifikačného systému Uhlíková a vodná banka. Dôležitou súčasťou má byť podpora vodozádržných opatrení.

---