Zadržiavanie vody v pôde použitím pôdoochranných pestovateľských technológií
Aktualizované 15. novembra 2026
Ing. Timotej Miština, CSc.
Vodu, ktorá spadne na ornú pôdu je možné zadržať pestovateľskými postupmi, pri ktorých sa pôda neorie, teda neobracia.
V prvom rade je to priama sejba do neoranej a iným náradím nepripravenej pôdy. Tento postup sa nazýva No-till. Po viacročnom používaní No-tillu je pôda pokrytá rastlinnými zvyškami na 100%.
Sú aj iné pestovateľské pôdoochranné technológie, ktoré nepokrývajú povrch pôdy na 100%, pretože pred sejbou následnej plodiny sa používajú náradia (diskové, radličkové) rozrušujúce povrch pôdy, teda aj rastlinné zvyšky predplodiny (predplodín). Tým sa ich vodozádržná schopnosť znižuje.
Pri dlhodobejšom hospodárení na pôde bez orby vznikajú v pôde makropóry umožňujúce rýchle vsakovanie aj väčšieho objemu dažďovej vody. Makropóry (diery), vytvárajú dážďovky zaťahovaním odumretej organickej hmoty z povrchu pôdy do hĺbky. Počet dážďoviek a ich hmotnosť je závislá od dostatku organickej hmoty, ktorá sa nachádza na povrchu pôdy. Obyčajne pri viacročnom používaní bezorbovej technológie je to násobne viac ako na oranej. Ďalšie makropóry vznikajú aj odumretím koreňov predchádzajúcej plodiny (z minulého, rep. minulých rokov).
V prípade, že po pestovanej hlavnej plodine nezostáva na povrchu dostatok organickej hmoty, odporúča sa zaradiť do pestovania vymŕzajúcu medziplodinu, ktorá je taktiež siata priamo bez použitia orby, alebo iného náradia rozrušujúceho povrch pôdy.
Strnisko a rastlinné zvyšky na povrchu pôdy pôsobia ako prírodná tepelná izolácia, ktorá chráni pôdu pred neproduktívnym vyparovaním vody z pôdy – evaporáciou.
Pri návšteve fariem Stredného Západu USA používajúcich No-till som zažil lejak a videl rýchle prenikanie vody do pôdy. Ani po 20 minútach lejaku nenastal preron vody a nebol ani náznak erózie pôdy. Naproti tomu pár kilometrov odtiaľ boli natečené „jazerá“ vody na ornej pôde, ktorá bola obrábaná konvenčne, teda orbou.
Jim Kinsella v štáte Illinois (USA) používa na svojej farme No-till od roku 1975. Má skúsenosť, že pri tomto spôsobe hospodárenia sa veľmi zlepší infiltrácia vody do pôdy. Keď napríklad v lete spadne za krátky čas 50 až 75 mm zrážok, všetko vsiakne. Tam, kde No-till nepoužívajú dve tretiny odtečie.
Príklad z Europy: V Nemecku – Dolnom Sasku v poľných pokusoch na sprašových pôdach, ktoré trvali 9 rokov simulovali dážď s výdatnosťou 1,8 mm za minútu v dĺžke trvania 20 minút v novembri na 8 percentnom svahu. Pri priamej sejbe (No-till) sa aj po deviatich minútach udržiavala infiltrácia na úrovni 1,9 mm/min. Pri oranom variante sa na úrovni 1,9 mm udržala len 3 minúty a potom nastal preron. Na oranom variante erózia začala po štyroch až piatich minútach intenzívneho dažďa postupne a rovnomerne vzrastala a dosiahla po dvadsiatich minútach (t.j. 36 mm zrážkach), 536,3 g/m2. Pri priamej sejbe (No-tille) bol nameraný odnos pôdy 2,1 g/m2.

V našich poloprevádzkových pokusoch sme v roku 1993 zistili, že rýchlosť infiltrácie vody do neoranej pôdy bola trojnásobne vyššia ako na oranej a erózny odnos pôdy sa znížil 2,5 násobne.
Na Slovensku je podľa výsledkov Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy 47,7% pôd ohrozených eróziou. Z toho 23,6 % extrémne. Pri oraní pôdy sa priemerne ročne odplaví 1,5 mm pôdy, pri pôdoochranných technológiách 0,08 mm.
Ďalším pozitívnym efektom pôdoochranných technológii je zadržiavanie CO2 v pôde. Už spomínaný farmár Jim Kinsella roku 2011 dostal cenu za ochranu životného prostredia. Podľa výpočtov na svojich pozemkoch od roku 1974 do r. 1999 stiahli z atmosféry 10 ton uhlíka/aker. Obsah organickej hmoty v pôde na jeho farme stúpol v povrchovej vrstve 20 cm z 1,9 % na 3,9%. Sám odporúča platby farmárom od štátu za 1 tonu pútaného uhlíka 60 až 70 dolárov /aker.
Podľa prof. Tebrügeho orba prudko urýchľuje mineralizáciu organickej hmoty. Za 19 dní po orbe celková emisia CO2 mikrobiálnou oxidáciou organickej hmoty je 5 krát vyššia ako pri neoranej.

V Austrálii člen parlamentu už v roku 2013 prehlásil, že vláda by mala podporiť pestovanie rastlín pôdoochrannými technológiami a mala by im vrátiť 15 % nákladov, nakoľko vyrovnávajú uhlíkovú daň.
Vysoká efektívnosť hospodárenia je tiež pozitívnou stránkou pôdoochranných pestovateľských technológií. V našich poloprevádzkových pokusoch (Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch) sme zistili, že spotreba nafty pri priamej sejbe (No-till) bola 10,2 l/ha a pri konvenčnej (s orbou) 53 litrov. Spotreba ľudskej práce na 1 ha bola 1,74 hodiny pri No-tille a 7,17 hodiny pri konvenčnej technológii.
O autorovi: Ing. Timotej Miština, CSc. bol dlhoročný riaditeľ VÚRV v Piešťanoch. Viac informácií na linke https://www.pic-piestany.sk/stadt-piestany/personen/details/?tx_kioscosmotron_pi1%5Bdetail%5D=0140128
Aktualizované 15. novembra 2026